Svojou tretou symfóniou vytvoril Ludwig van Beethoven nielen hudobné majstrovské dielo, ale zároveň položil základ pre veľké klasicko-romantické dielo tohto druhu. Štvorvetná, celkovo približne päťdesiatminútová symfónia, ktorá nesie prívlastok Eroica, prekonala nie len formálne všetky doteraz známe dimenzie. Iba prvá veta zodpovedá celkovej dĺžke symfónie od Mozarta alebo Haydna. Po prvýkrát sa tiež do symfónie dostal smútočný pochod. Z tohto diela, ktoré vzniklo pod dojmami francúzskej revolúcie, vyžarujú predovšetkým vášeň, smútok a radosť. Beethoven, ako sa traduje, pôvodne chcel svoju tretiu symfóniu nazvať podľa francúzskeho konzula Napoleona „Bonaparte“, ktorého v určitej dobe obdivoval. Avšak sklamaný skladateľ mal tento nápad po Napoleonovej samokráľovaní v roku 1804 rýchlo zavrhnúť a názov rozčúlene odstrániť z titulného listu. V názve prvej londýnskej notovej publikácie z roku 1809 sa hovorí o neznámom hrdinovi, resp. o „velkolepej osobnosti“ (Sinfonia Eroica composta per celebrare la morte d'un Eroe resp. neskôr per festeggiare il sovvenire di un grand'uomo); čím zostáva otázka „hrdinu“ aj naďalej, napriek množstvu špekulácií, nejednoznačne vyriešená. Naopak, nie je tajomstvom, že Beethoven sám považoval Eroicu za svoju najvýznamnejšiu symfóniu. PROGRAMLudwig van BeethovenSymfónia č. 3 Es-dur op. 55 („Eroica“) Všetky termíny